Betliar sa nachádza na juhovýchode Slovenského rudohoria v údolí rieky Slaná. Patrí medzi historicky najvýznamnejšie obce Košického samosprávneho kraja so zachovanými historickými i prírodnými pamiatkami.
Betliar je od krajského mesta Košice vzdialený 75 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialený 5 km. Nadmorská výška v 2 507 hektárovom katastri sa pohybuje od 311 do 1 286 metrov, pričom výškový rozdiel je daný najmä bezprostrednou blízkosťou masívu Volovec. Uprostred obce je nadmorská výška 341 metrov.
Do Betliara vedie cesta II. triedy č. 67 medzi mestami Rožňava – Poprad. Samotný Betliar sa na tejto komunikácii nachádza medzi mestom Rožňava a obcou Gemerská Poloma.
História
Obec vznikla v druhej polovici 13. storočia ako súčasť Štítnického panstva, ktoré patrilo do vlastníctva Bebekovcov. Tí ho získali darom od kráľa Belu IV. za zásluhy v bojoch proti Tatárom. Na počiatku bol Betliar baníckou osadou, kde sa dobývalo zlato, meď a železo. Pôvodní obyvatelia boli „nemeckí hostia“, ktorých sem prizval kráľ Belo IV. na znovuosídlenie vyľudnenej krajiny, čo bol dôsledok tatárskych vpádov. Nemci získali mimoriadne privilégiá, neboli poddanými, ale slobodnými ľuďmi a rozvíjali baníctvo, hutníctvo a obchod. Prvú písomnú zmienku o Betliari však poznáme až z roku 1330, kedy patril pod Brzotínske panstvo.
V 15. storočí do obce pribudlo ďalšie obyvateľstvo, ktoré sa sem prisťahovalo v rámci valaskej kolonizácie. Jej úlohou bolo osídlenie podhorských a horských území v rámci rozvoja salašníctva. To obci vyhovovalo najmä v súvislosti s útlmom baníctva, kedy mnoho pôvodných obyvateľov odchádzalo za prácou do iných oblastí. Epidémia cholery v roku 1497 Betliar takmer vyľudnila.
V druhej polovici 16. storočia už Betliar patril k panstvu Krásna Hôrka. Bebekovci sa počas expanzie Osmanskej ríše pridali na stranu Turkov a v roku 1556 porazili pri hrade Krásna Hôrka vojská cisára Ferdinanda Habsburského. Turci následne vyplienili Slanskú dolinu včítane Betliara, kde si v roku 1557 dosadili aj vlastného richtára. V roku 1568 však Krásnu Hôrku opäť dobyli cisárske vojská a za hradného kapitána dosadili Petra Andrášiho (Andrássy). Tým sa zmenili aj majitelia Betliara, ktorý po cca 300 ročnom vlastníctve rodu Bebekovcov prešiel do správy Andrášiovcov. Obec sa však stala ich dedičným majetkom až od roku 1642. Niekde v tomto období môžeme datovať aj vznik doposiaľ stojaceho honosného kaštieľa, ktorý Andrášiovci postavili na mieste niekdajšieho vodného hrádku Bebekovcov.
Začiatok 18. storočia, keď kvôli protihabsburským bojom kurucov a následnému hladomoru vypukol mor, obec Betliar takmer zanikla. Možno na čas zanikla aj úplne, pretože morová rana postihla oblasť v rokoch 1709 a 1710 a písomný záznam poznáme až z roku 1725, keď sa aj vymreté obce nanovo osídľovali. V danom roku žilo v Betliari 26 obyvateľov, z čoho boli 11 želiari – ľudia bez vlastníctva či prenájmu pôdy, ktorá by ich mohla uživiť.
Banícke reformy a nasledovný rozvoj koncom 18. storočia ovplyvnil aj život v Betliari. Rozvíjalo sa tu najmä hutníctvo. V obci bola vysoká pec aj dva hámre.
Podľa sčítania ľudí a domov tu v roku 1828 žilo 1217 obyvateľov v 154 domoch. Bola to teda veľká a ľudnatá obec.
V roku 1847 sa železiarenské zariadenia v obci rozšírili aj o valcovňu a v roku 1853 tu postavili druhú vysokú pec. Hutnícka výroba tu zanikla až na prelome 19. a 20. storočia.
V čase I. svetovej vojny sa obec Betliar nedostala do zóny území, na ktorých sa dohrávali bitky, ale i tak museli chlapi narukovať do armády a odísť na front. V boji padlo 10 mužov.
Počas maďarskej okupácie južného Slovenska a existencie tzv. Horthyho Maďarska (1938 – 1945) bol Betliar prvou dedinou pri hraniciach na území ČSR, neskôr Slovenského štátu.
V čase II. svetovej vojny sa obyvatelia Betliara zapojili do SNP, za čo obci hrozilo vypálenie. Betliar oslobodili 23. januára 1945.
Genéza názvu obce
1330 – Bethler
1713 – Betlar
1920 – Betliar
Súčasnosť
Betliar má približne 1 000 obyvateľov a je orientovaný predovšetkým na turistický ruch. Nachádza sa tu kaštieľ Betliar s Múzeom Betliar a rozľahlým historickým parkom. Z historických pamiatok sú to ešte predovšetkým gotický a barokový kostol, tiež početné drobné historické stavby z čias Andrášiovcov. V Betliari sa nachádza náučný chodník, ktorý turistu sprevádza a informuje o jednotlivých pamätihodnostiach obce.
Z prírodného bohatstva vyniká najmä možnosť výstupu na Volovec a Skalisko s úžasným výhľadom na celé Volovské vrchy i vzdialenejšie okolie.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad Betliar, Šafárikova 67, 049 21 Betliar
Telefón: +421 58 798 31 14 , +421 58 788 31 71
Fax: +421 58 788 31 70
E-mail: obec.betliar@stonline.sk
Web: http://www.obecbetliar.sk