Dobšiná sa nachádza v Slovenskom rudohorí v údolí Dobšinského potoka. Obklopená horstvom v severovýchodnej časti chotára prechádza na krasové územie Slovenského raja.
Do jej katastra patrí aj Dobšinská ľadová jaskyňa. (Osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa je už v katastri Stratenej).
Dobšiná je od krajského mesta Košice vzdialená 102 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialená 27 km. Nadmorská výška v 8 272 hektárovom katastri sa pohybuje od 450 do 1 278 metrov, uprostred obce je nadmorská výška 468 metrov.
Do Stratenej vedie cesta II. triedy č. 67 medzi mestami Poprad – Rožňava. Samotná Dobšiná sa na tejto komunikácii nachádza medzi obcami Vlachovo a Stratená.
História
Prvú písomnú zmienku o Dobšinej poznáme z roku 1326, keď Bebekovci poverili šoltýsa Mikuláša, aby založil banícke mesto. Je však pravdepodobné, že Dobšiná nevznikla na zelenej lúke, ale na mieste, ktoré už bolo kedysi osídlené, no možno opustené. V danom čase boli mnohé územia vyľudnené, a to následkom tatárskych vpádov. I keď od nich už prešlo vyše osemdesiat rokov, je potrebné si uvedomiť, že ich následkom ostali obrovské územia úplne vyľudnené. Aj z toho dôvodu po tatárskych nájazdoch prizval kráľ Belo IV. „nemeckých hostí“, aby kraj osídlili a rozvíjali tu baníctvo, obchod a remeslá.
Pôvod názvu Dobšiná sa odvíja od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza pod názvom Dupsina a názov je údajne slovanského pôvodu. Bebekovci však zaľudnili osadu, či založili mesto na mieste niekdajšej a už opustenej osady nemeckým obyvateľstvom. Dobšiná tak patrila pod Štítnické panstvo Bebekovcov, no jej obyvatelia neboli poddaní, ale slobodní občania.
Od počiatku to bolo mesto banícke, kde sa najskôr dolovala meď a železo. Na okolí sa začali stavať hámre na železiarenskú výrobu.
V roku 1417 získala Dobšiná právo usporadúvať jeden krát v týždni trh. Toto právo bolo veľmi významné, pretože tam, kde boli trhy, vznikali aj významné ekonomické uzly na obchodných cestách. O význame takto udeleného práva svedčí aj skutočnosť, že mnohé obce si po jeho získaní zmenili názov, aby bolo jasné, v ktoré dni sa tam jarmok koná (Spišský Štvrtok, Dunajská Streda, Rimavská Sobota a pod.). V danom čase mala Dobšiná už aj právo meča, teda mohla zločincov sama odsúdiť a popraviť.
V roku 1540 mesto prepadol a vyplienil kapitán hradu Muráň Matej Bašo. Dobšiná však výrazne trpela najmä v čase tureckých nájazdov. V roku 1556 ju Turci vypálili a uvalili na ňu svoje dane (výpalné), v roku 1584 ju vypálili znova a odvliekli do zajatia 362 obyvateľov.
Prvú zmienku o školstve v Dobšinej poznáme z roku 1572, v roku 1854 tu pôsobila zvlášť chlapčenská a zvlášť dievčenská škola. Zároveň tu pôsobila farská škola, kde sa okrem iného vyučovali aj rétorika a syntax. Táto škola sa ďalej vyvinula v nižšie gymnázium, kde v rokoch 1808 až 1810 študovali Pavol Jozef Šafárik a Štefan Kuzmány. (Gymnázium zaniklo až v roku 1848. Potom od roku 1889 pôsobilo ako dvojročná chlapčenská meštianska škola, ale aj tá ukončila činnosť v roku 1892.)
V 16. až 18. storočí bolo miestne baníctvo z veľkej časti zamerané na ťažbu striebra a medi.
S baníctvom súvisel aj rozvoj železiarenského priemyslu. V roku 1703 tu v časti Lániho Huta postavil podnikateľ Pavol Láni (Pál Lányi) vysokú pec – druhú na území súčasného Slovenska. V meste sa zároveň rozvíjali remeslá. Cech kováčov tu pôsobil od roku 1633, cech obuvníkov od roku 1635 a cech mäsiarov od roku 1636. Postupne vznikali aj ďalšie. V roku 1730 cech čižmárov a v roku 1801 vznikli dva cechy – zámočníkov a stolárov.
Počas protihabsburských povstaní stála Dobšiná na strane kurucov. Dokonca pre ich armádu vyrábali zbrane. V špeciálnych zbrojárskych dielňach sa kovali meče a odlievali hlavne pušiek a delové gule. Začiatkom 18. storočia, keď bola krajina oslabená protihabsburskými povstaniami Františka II. Rákociho (Rákoczy) a prepukol hladomor, rozľahlé územia zasiahla morová epidémia. Len v Dobšinej v rokoch 1709 až 1710 padlo moru za obeť 666 obyvateľov.
V roku 1723 po prijatí Maximiliánovho banského poriadku bola Dobšiná oslobodená od platenia zemepanského poplatku, teda využívala výhody ako slobodné kráľovské mestá. Horšie to však bolo s právom usporiadania trhov. To sa už netýkalo možnosti usporiadať trhy každý týždeň, čo vieme podľa historického zápisu z roku 1756, ktorým Mária Terézia potvrdila mestu usporiadať štyri trhy do roka.
Podľa sčítania ľudu mala Dobšiná v roku 1785 celkovo 3 421 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 4 836 obyvateľov. V 18. storočí tu už mali vlastnú nemocnicu.
V 19. storočí sa tu popri železe, kobalte a nikle začal ťažiť azbest, ktorým sa Dobšiná stala známa na dve storočia. Otvorili tu aj dvojročnú banskú školu, ktorá pôsobila v rokoch 1860 až 1895. V druhej polovici 19. storočia mesto prosperovalo najmä vďaka ťažbe kolatovo-niklových rúd, ktoré mali na svetových troch vysokú cenu. Odberateľom bolo predovšetkým Anglicko.
V roku 1911 vznikla aj účastnícka spoločnosť Dobšinské mediarne.
Na front za I. svetovej vojny nastúpilo približne 500 obyvateľov Dobšinej, z ktorých takmer 100 padlo v boji.
V rokoch 1938 až 1945 mala Dobšiná štatút okresného mesta.
Počas II. svetovej vojny patrilo mesto medzi významné strediská Slovenského národného povstania. Pre povstalcov tu dokonca vychádzal časopis Náš boj. Sídlila tu aj povstalecká nemocnica a veliteľstvo 3. úseku II. taktickej skupiny povstaleckej armády. Národnosť nerozhodovala a mnoho obyvateľov s nemeckým pôvodom bojovalo na strane povstalcov. Keď fašisti povstanie potlačili, veľa dobšinčanov sa stiahlo do hôr a pokračovali v boji ako partizánske skupiny. Mnohí z tých, ktorí tak neurobili, boli okupačným vojskom pochytaní, popravení, alebo zavlečení do koncentračných táborov. Po skončení vojny a oslobodení sa však ani Dobšiná nevyhla masovému vysťahovaniu obyvateľov nemeckej národnosti.
Súčasnosť
Obec má približne 5 100 obyvateľov. Nachádza sa tu Turistické informačné centrum, ktoré okrem informovania o možnostiach miestneho turizmu poskytuje sprievodcu mestom a zabezpečuje sprístupnenie pamiatok.
Medzi pamiatky patrí predovšetkým gotický kostol sv. Trojice zo 14. storočia, v ktorom pri nedávnom objavili početné stredoveké fresky. Kostol je momentálne (august 2011) v stave rekonštrukcie, pracuje sa na obnovení fresiek.
Najmä interiérom upúta aj barokový kostol sv. Františka Xaverského s freskami J. Adama a monumentálnou 2,2 m vysokou mramorovou sochou Krista na kríži.
V meste pôsobí Klub histórie Dobšinej i banícky spolok. Sú prevádzkovateľmi pamätného domu s expozíciou dejín dobšinského baníctva.
Architektonicky hodnotná je aj mestská radnica z roku 1870, postavená v neo-renesančnom štýle. Nachádza sa v nej viacero verejnosti prístupných hodnotných historických obrazov.
Do katastra Dobšinej patrí aj Dobšinská ľadová jaskyňa. Prístupová cesta k nej však vedie z Hnileckej doliny z osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa (pričom táto osada už patrí do katastra obce Stratená).
Kontakt
Obec
Adresa: Mestský úrad Dobšiná, SNP 554, 049 25 Dobšiná
Telefón: +421 58 7941320
Fax: +421 58 7981 114
E-mail: dobsina@dobsina.sk
Domovské stránky: www.dobsina.sk
Turistické informačné centrum Dobšiná
Adresa: Námestie baníkov 384, 049 25 Dobšiná
Telefón: + 421 58 79 411 54
E-mail: tic@dobsina.sk
Domovské stránky: www.dobsina.sk