Nižná Slaná sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v údolí rieky Slaná. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice je Nižná Slaná vzdialená 90 kilometrov. Z Košíc do Rožňavy vedie cesta I. triedy č.50 (E 571), z Rožňavy sa bočí na cestu č. 37 v smere Dobšiná. Od okresného mesta Rožňava je Nižná Slaná vzdialená 14 kilometrov.
Nadmorská výška v 1 896 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 350 do 823 metrov. Veľký rozdiel je daný horským charakterom okolitých vrchov. Uprostred obce je nadmorská výška 360 metrov.
História
Prvú písomnú zmienku o Nižnej Slanej poznáme z roku 1363, kedy bola súčasťou panstva Štítnik v rukách Bebekovcov. Je však pravdepodobné, že dedina je staršia, keďže panstvo Štítnik daroval Bebekovcom kráľ Belo I. už v polovici 13. storočia.
Obec pravdepodobne získala meno na rovnakom základe ako rieka Slaná. Jej údolím totiž viedla obchodná soľná cesta. Soľ sa tadiaľ prevážala najmä z poľských miest Vielička (Wieliczka) a Bochnie, a to už v dobe veľkomoravskej. Tieto cesty boli vojensky strážené, pretože soľ mala po celé stáročia strategický význam. V danom období slúžila najmä za zasoľovanie mäsa, čo bol jediný známy spôsob dlhodobého uskladňovania potravín. Na území dnešnej Nižnej Slanej bol naviac i soľný sklad.
V roku 1427 sa v Nižnej Slanej nachádzalo 10 port. Porta je brána vedúca do sedliackej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V danom období sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu usadlosť sa v súčasnosti počíta minimálne sedem obyvateľov (rodina gazdu a služobníctvo), takže v roku 1427 mala obec minimálne 70 obyvateľov.
Na pahorku Muráňčok, ktorý sa nachádza v hornej časti obce, stálo v 15. storočí hradisko, ktoré obývali post-bratrícke vojská Jána Jiskru. V roku 1459 bola táto pevnosť vojensky zničená. Hradisko je však pravdepodobne staršieho dáta ako bol príchod Jiskrových vojsk a pôvodne súviselo s ochranou soľnej cesty a skladu.
V roku 1474 bola Nižná Slaná slobodným kráľovským mestečkom s baníckymi výsadami tzv. krupinského práva. Na jeho základe mali možnosť slobodne rozvíjať banícku činnosť, ale mali i vlastné súdnictvo a voličské právo ohľadom obsadzovania postov richtára a farára.
Dňa 14. 10. 1584 obec prepadli Turci a okrem ľudí, ktorí sa stihli zachrániť útekom do hôr a baní, boli všetci odvlečení do otroctva. Počas niekoľkých dní odviedli Turci z Gemera asi dvanásťtisíc zajatcov, ktorých predávali za otrokov pod hradom v Fiľakove.
Pôvodne katolícka obec zmenila svoje vierovyznanie a v roku 1594 sa pridali k reformovaným kresťanom, pričom tak súčasne urobili všetci obyvatelia včítane kňaza. Bolo to 337 veriacich.
Potom ako vymrel rod Bebekovcov a ich pozíciu zaujali Andrášiovci, sa obec stala súčasťou Kráshohorského panstva.
Za vzniku protihabsburských stavovských povstaní sa Nižná Slaná postavila na stranu Vešeléniho, v dôsledku čoho jej cisár Leopold I. v roku 1674 odňal práva slobodných banských miest.
Urbársky súpis z roku 1773 uvádza, že v Nižnej Slanej žilo 52 sedliakov a 12 želiarov. Podľa sčítania ľudí a domov tu v roku 1828 žilo 620 obyvateľov, ktorí bývali v 74 domoch.
Z rodu Andrášiovcov žil v obci Jozef III. Andráši, ktorý tu v roku 1791 postavil pálenicu. Po jeho smrti v roku 1834 získal majetok Karol III. Andráši, ktorý sa síce usadil v kaštieli vo Vlachove, ale v rámci podnikateľských aktivít prevádzkoval v Nižnej Slanej banskú hutu. Rovnako k miestnemu rozvoju prispieval aj jeho syn Emanuel, ktorý dal v Nižnej Slanej otvoriť bane Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Práve on dal v roku 1867 postaviť aj vysokú pec Etelka, ktorá tu stojí dodnes a patrí medzi naše národné kultúrne pamiatky.
Výraznou zmenou v tunajšom živote bol rok 1864, keď bola vybudovaná železničná strať spájajúca Benvér (Maďarsko) cez Plešivec až do Dobšinej. Význam hút postupne upadal až v roku 1908 sa všetka ruda dopravovala na spracovanie do (dnes maďarského) Ózdu.
Boje I. svetovej vojny sa Nižnej Slanej nedotkli, no muži museli rukovať na front. Padlo ich 14. Po Viedenskej arbitráži a vzniku Horthyho Maďarska obec ostala na území Československa a pri jeho rozpade na Slovensku. Počas II. svetovej vojny sa obyvatelia dediny pridali k Slovenskému národnému povstaniu, za čo bola obec už v čase mieru ocenená pamätnou medailou. Nižnú Slanú oslobodili 23. januára 1945.
Genéza názvu obce
1363 – Sayow
1363 – Alsosayo
1599 – Also saio vel Zlanna
1600 – Nisna Zlanna
1773 – slovensky: Nizna Slana maďarsky: Alsósajó, nemecky: Nieder-Salz
1918 – Nižná Slaná
Súčasnosť
Nižná Slaná má v súčasnosti niečo pod 1 200 obyvateľov. Po tom ako v rámci porevolučnej privatizácie prešli bane do súkromných rúk a následne sa zatvorili, zhoršila sa aj ekonomická situácia obce. Tunajšie bane pritom ešte disponujú nevyťaženými zásobami rúd o váhe 11 miliónov ton, čo dokáže zabezpečiť prácu pre 600 ľudí minimálne na 16 rokov.
Významnými historickými pamiatkami sú gotický kostol zo 14. storočia, vysoká pec Huta Etelka 19. storočia. V obci sa nachádza aj rozsiahla mineralogicko-banícka expozícia.
Ubytovacie služby sú dostupné v rámci objednávky v turistickej ubytovni Poliačky. V turistickom ruchu obec ponúka aj cyklotrasy s turistickými sprievodcami na horských bicykloch.