Silica sa nachádza priamo na Silickej planine v Národnom parku Slovenský kras. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice je Silica vzdialená 69 kilometrov, pokiaľ sa autom prechádza cez úzku asfaltovú cestu z obce Silická Jablonica. Tá však nebýva v zime vždy zjazdná. Cez Sorošku a obec Slavec je z Košíc do Silice 88 kilometrov. Z Košíc vedie cesta I. triedy č.50 (E 571), pri Gombaseku je odbočka na Silickú planinu. Od okresného mesta Rožňava je Silica vzdialená 21 kilometrov.
Kataster s rozlohou 3 457 hektárov sa nachádza na Silickej planine. Nadmorská výška v katastri sa pohybuje od 447 do 632 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný vysokým položením planín oproti údoliu s riekou Turňa. Uprostred obce je nadmorská výška 546 metrov.
História
Kataster obce bol sídlený už v predhistorickom období, na čo dávali možnosti početné krasové jaskyne, najmä známa Silická ľadnica. Ľudia tu žili už v mladšej dome kamennej. Našlo sa jaskynné sídlisko bukovohorskej kultúry, ale tiež pilinskej kultúry a kyjatickej kultúry, žili tu ľudia aj v dobe železnej a rímskej.
I keď prvú písomnú zmienku o Silici poznáme z roku 1376, dedina je oveľa staršia. Podľa historickej listiny z roku 1399 bol jej vlastníkom Štefan Silonaj (Szillonai). Neskôr sa dostala do vlastníctva Bebekovcov, ktorí ovládali plešivecké a štítnické, neskôr i krásnohorské panstvo. Po vymretí ich rodu sa tu striedalo viacero majiteľov včítane Andrášiovcov (Andrássy).
V 15. storočí, keď post-bratrícke vojská vedené Jánom Jiskrom bojovali za nástupnícke kráľovské práva Ladislava pohrobka proti armáde Jána Huňadyho, bol kostol v Silici prestavaný Jiskrovcami na pevnosť. Dodnes sa okolo neho nachádzajú obranné múry.
V roku 1828 za čias cisára a kráľa Ferdinanda I. Habsburského, keď sa konalo štatistické sčítanie domov a obyvateľov, mala Silica 107 domov a 777 obyvateľov. Na dané obdobie to bola skutočne ľudnatá obec. Ľudia sa živili najmä poľnohospodárstvom, veľká časť z nich boli ovocinári. Za ovocné sady hornej časti vtedajšieho Uhorska boli brané susedné obce Jablonov nad Turňou, Silická Jablonica a Hrušov, Silica teda pravdepodobne spadala do tejto oblasti tiež. Naviac, v Silici sa vo veľkom pestovali kvety, ktoré sa vyvážali na predajné trhy. Z remeselníckej činnosti to bola najmä výroba kravských a ovčích zvonov, ktoré tu miestni remeselníci robia dodnes.
Počas rokov 1938 až 1945 bola obec pričlenená k Horthyho Maďarsku. I keď sa väčšina vtedajších obyvateľov k Maďarom hlásila, na dané obdobie nespomínajú v dobrom. Regent Miklós Horthy totiž plánoval premeniť Silickú planinu na veľkú ohradenú zvernicu, ktorá by slúžila na poľovačky privilegovaných. Blízko obce sa (v súčasnosti) tiahne hranica, za ňou už stáli prvé obory, dokonca aj zvernica s medveďmi. Obyvatelia z dedín mali obmedzené podmienky hospodárenia i slobodného pohybu osôb. Po ukončení vojny ľudia z dediny obory zbúrali a zvieratá vypustili.
Genéza názvu obce
1376 – Szedlych
1386 – Zedlyche
1399 – Zethlyche
1430 – Zylicze
1773 – slovensky: Silicza, maďarsky: Szilice
Súčasnosť
Silica má v súčasnosti približne 540 obyvateľov. Významnou historickou pamiatkou je gotický kostol zo 14. storočia.
Veľký je turistický potenciál. Silica je častým začiatočným bodom pre túry po Silickej planine. Medzi najnavštevovanejšie miesta patria Silická ľadnica a Dievčenská skala.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Silica 43, 049 52 Silica
Telefón: 058 7883 650
Fax: 058 7883 650
e-mail: obec.silica@mail.t-com.sk