Turňa nad Bodvou sa nachádza na rozhraní Košickej a Turnianskej kotliny západne od Košíc. Administratívne je súčasťou okresu Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice je Turňa nad Bodvou vzdialená 37 kilometrov. Z Košíc tu vedie cesta I. triedy č.50 (E 571) v smere Košice – Rožňava.
Nadmorská výška v 2 321 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 173 do 821 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom južných svahov Národného parku Slovenský kras, s ktorým obec susedí. Uprostred obce je nadmorská výška 180 metrov.
História
Históriu niekdajšieho župného mesta a v súčasnosti obce Turňa nad Bodvou nemožno oddeliť od histórie Turnianskeho panstva. V blízkosti železničnej stanice na vyvýšenine Veľká lúka tu archeológovia našli stopy rozsiahleho osídlenia z mladšej doby rímskej (180 až 375 nášho letopočtu). Na rovnakom mieste je aj nálezisko slovanskej kultúry z zo staršej (600 až 800 nášho letopočtu) až strednej doby hradištnej (800 až 950 nášho letopočtu). Územie obce je teda bolo osídlené už v časoch pred príchodom starých Slovanov. Títo tu podľa historika Branislava Varsíka prišli v 8. až 9. storočí.
K obci patrí aj Turnianska Nová Ves, ktorej územie bolo prvýkrát osídlené Slovanmi na prelome 8. a 9. storočia. Ide pritom o dve náleziská, jedno priamo na území Turnianskej Novej Vsi a druhé v lokalite Kenderföld na vyvýšenine severného okraja pri mŕtvom ramene Bodvy.
Prvá písomná zmienka o kráľovskom majetku Turňa pochádza z roku 1198. Dňa 16. júla ju podpísal pápež Inocent III. a je to jeho prísľub antochinskej kňažnej Eliz. Pápež sa zaviazal, že v prípade ohrozenia jej vlastníctva – majetku Turňa, jej poskytne potrebnú ochranu. Podľa listiny kňažná Eliz dostala tento majetok od kráľa Imricha, ktorý vládol v rokoch 1196 až 1204. O pôvode kňažnej Eliz veľa nevieme, len toľko, že pred nebezpečenstvom islamu ušla zo svojej vlasti do Uhorska.
Podľa Ninivského katalógu z rokov 1235 až 1239 bolo v danom čase panstvo Turňa rozsiahlejšie a na jeho území sa nachádzal aj Premonštrátsky kláštor v Jasove. Územím viedla obchodná cesta na Spiš.
Ďalšou písomnou zmienkou o panstve je listina z roku 1278, ktorú vydal kráľ Ladislav IV. Podľa nej daroval zem Pospech medzi Buzicou a Čečejovcami novému miestodržiteľovi. Z listiny sa dozvedáme, že toto územie pôvodne patrilo panstvu Turňa, ale ho z neho vyňal.
Nasleduje listina kráľa Belu IV. z 5. júna 1243, podľa ktorej ešte pred týmto rokom patril k panstvu Turňa aj Plešivec.
Termín Turnianska stolica (významovo župa) je prvý krát známy z roku 1272. Vtedy kráľ Štefan V. vyňal z jej územia Terestene (Teresztenye), čo je lokalita v súčasnom Maďarsku. V roku 1274 sa v listine rovnakého kráľa spomína už aj župan, ktorý sa menoval Sebastián. Podľa historika Branislava Varsíka Turnianska župa vznikla v druhej polovici 13. storočia.
Prvú písomnú zmienku o Turni nad Bodvou ako o obci či rovno o župnom meste poznáme až z roku 1263. Je však nepochybné, že Turňa je oveľa staršia a ešte pred týmto rokom požívala výsady ostrihomského arcibiskupstva, pod ktoré patrila.
V roku 1314 mesto patrilo do majetkov magistra Jána de Thurna (Jána z Turne), syna Ladislava a vnuka Tekuše (Tekhus). V roku 1406 však jeho rod vymrel a Turňa opäť patrila kráľovi. V roku 1406 od kráľa Žignumda Luxemburského získal hrad Turňa a príslušné panstvo Pavol Bešeni (Besenyő) z Egezdu. Po jeho smrti v roku 1436 získal hrad a jeho panstvo Štefan z Branča so synom Silvestrom. Nie je presne známe, ako sa hrad s panstvom dostali do rúk ostrihomského arcibiskupa Jána, ale ten ich v roku 1476 spolu s Henrichom Scopom a jeho manželkou Dorotou predal Imrichovi Zápoľskému. V tom istom roku sa Turňa nad Bodvou stala slobodným kráľovským mestom s vlastným súdnictvom.
V roku 1567 bolo v Turni nad Bodvou 16 port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi a vedie do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu hospodársku usadlosť s portou sa zvykne počítať minimálne sedem ľudí (rodina a paholkovia), takže v danom roku v Turni nad Bodvou žilo minimálne 112 ľudí. K tomu ešte možno prirátať 16 želiarov (bezzemkov) a 4 slobodníkov (oslobodených od dane), o ktorých sa sčítanie rovnako zmieňuje. Bol to však stav krízy, pred daným rokom tu bolo port určite viac, keďže v roku 1567 sa na území Turne nachádzalo aj dvadsať vypálených domov. V roku 1562 totiž Turňu vypálili Turci. V druhej polovici 16. storočia tu stálo už 80 domov a ich obyvatelia mali maďarské mená, bola to teda maďarská obec či mesto.
Po ukončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho (Rákóczi) a následnej morovej rane žilo v roku 1715 v Turni nad Bodvou len desať rodín a v roku 1720 dokonca len sedem. Opätovné osídľovanie prinieslo do mesta aj Slovákov, čo vyplýva z Lexikónu osád z roku 1773, ktorý zaznamenáva, že v Turni nad Bodvou sa rozpráva maďarsky aj slovensky.
V časoch I. ČSR tu pôsobilo viacero výrobných podnikov. Najviac ľudí pracovalo v dielňach na spracovanie koží, v bryndziarni, v sódovkárni, v tlačiarni a v mlyne. Viacerí sa zaoberali aj vyrábaním košíkov, pálením vápna a dreveného uhlia.
V rokoch 1938 až 1944 patrila Turňa nad Bodvou pod Horthyho Maďarsko. Počas II. svetovej vojny bola viackrát oslobodená a opäť v područí Nemecka, po definitívnom oslobodení bola veľká časť domov zničená alebo aspoň značne poškodená.
Štátne majetky tu založili už v roku 1945 a jednotné roľnícke družstvo v roku 1951.
Genéza názvu obce
1262 – Torna
1263 – villa Torna
1278 – Turnua, Turna
1279 – poss. Torna
1314 – Thurna
1332 –Torna, Terna
1340 – Torna
1357 – poss. Thorna, Torna
1476 – civitas Thorna
1773 – slovensky: Torna, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
1808 – slovensky: Turňa, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
Súčasnosť
Turňa nad Bodvou má v súčasnosti cez 3 500 obyvateľov. Z pôvodného mestského rázu ostali historické domy z počiatku 20. storočia.
Obec je turisticky navštevovaná pre blízkosť hradu a unikátny gotický kostol so stredovekými i barokovými freskami. Z obce vychádza modrá turistická značka, ktorá vedie na Turniansky hrad a ďalej cez Zádielsku planinu do Zádielskej doliny s pokračovaním okolo Hačavy cez rekreačnú oblasť Šugov do Jasova.
Južne od Turne sa v jej katastri zlievajú rieky Turňa a Bodva.
Západne od obce sa nachádza Turniansky rybník, ktorý patrí pod chránené vtáčie územia.
Cez Turňu nad Bodvou prechádza tematická turistická Turnianska vínna cesta.
V obci sa nachádzajú dva penzióny s reštaurácia. Sú to penzión Réva: www.penzionreva.sk a Reštaurácia pod hradom: www.slovensky-kras.eu/svk/ubytovanie/turna/clanek.php?ID=38.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Moldavská cesta 419/49, 044 02 Turňa nad Bodvou
Telefón: 055 466 21 38
E-mail: turna@mail.t-com.sk
Domovské stránky: www.turnanadbodvou.ocu.sk