Obec Hrhov sa nachádza v okrese Rožňava v Košickom samosprávnom kraji 47 kilometrov západne od krajského mesta Košice pri ceste I. triedy č. E 58 / E 571. Od okresného mesta Rožňava je vzdialená 20 km. Leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras na Turnianskej vínnej ceste. V strede obce je nadmorská výška 219 metrov, v 3 607 hektárovom katastri sa nadmorská výška pohybuje od 195 do 782 metrov.
História
Prvú písomnú zmienku o Hrhove poznáme z roku 1263, keď to už bola vyvinutá obec, ktorá vznikla z niekdajšej kráľovskej osady s hospodárskym dvorom, v ktorom sa skladovali dávky z panstva Turňa. Územie však bolo osídlené oveľa skôr, a to už v dobe kamennej. Je aj možné, že samotná obec je oveľa staršia ako prvá písomná zmienka. Pápež Inocent III. v roku 1198 vydal bulu potvrdzujúcu adorácie udelené kráľom Imrichom, ktorý bol korunovaný za uhorského kráľa už v roku 1182 (v skutočnosti však vládol až od roku 1196 do roku 1204). Kráľove rozhodnutie i potvrdenie pápeža sa týkali venovania Turne a štyroch blízkych obcí princeznej Alici. Je možné, že jednou z darovaných dedín bol aj Hrhov.
V obci sa traduje povesť, podľa ktorej sa kráľ Belo IV. v roku 1241 po prehranej bitke pri rieke Slaná zachránil vďaka Hrhovčanom. Tí mu pomohli ukryť sa pred Tatármi. Povesť je čiastočne podporená historickým faktom, pretože Belo IV. po opätovnom ovládnutí Uhorska odkúpil od arcibiskupa cirkevný desiatok panstva Turňa a venoval ho Hrhovu.
V roku 1345 obec s okolím získal Ján z Meheša, ale koncom 14. storočia už patrila rodu Bebek, ktorý ju mal v držbe približne do polovice 16. storočia. Podľa sčítania v roku 1427 bolo v Hrhove 48 port. Porta bola brána, ktorá viedla na sedliacky dvor, ale bola taká veľká, že ňou mohol prejsť voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nezrátavali obyvatelia dedín, ale dane sa platili od počtu port, čiže sedliackych hospodárskych udalostí. Na jednu portu sa zvykne počítať minimálne sedem usadlíkov (sedliacka rodina a služobníctvo), teda v roku 1345 mal Hrhov minimálne 336 obyvateľov. Na tie časy to bola veľká a ľudnatá obec.
Po vymretí rodu Bebek sa Hrhov dostal do držby rodu Zápoľský. V blízkosti sa nachádzal hrad Sádvár, o ktorý mal veľký záujem rod Esterházi (Esterházy). Palatín Pavol Esterházi v roku 1674 odkúpil časť hradného panstva, v roku 1702 mu už patrilo celé. Hrad už však nestál, pretože v roku 1686 rozhodla Viedeň o jeho zbúraní. Takéto rozhodnutie nebolo ojedinelé, týkalo sa niektorých pevností, ktoré mohli po dobytí poslúžiť kurucom v boji proti cisárskemu dvoru.
Hrhov sa profiloval ako poľnohospodárska obec. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1720 tu žilo 41 domácností. Tento pokles oproti predchádzajúcim storočiam bol dozaista spôsobený veľkou chudobou po ukončení kuruckých povstaní a morovou ranou na začiatku 18. storočia, počas ktorej mnohé dediny úplne vymreli. V roku 1828 tu už však žilo 1 414 obyvateľov.
Po ukončení I. svetovej vojny sa stal Hrhov v roku 1918 súčasťou Československa, avšak po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadol územiu Horthyho Maďarska. Tam patril až do ukončenia II. svetovej vojny.
Koniec vojny sa do dejín obce zapísal krvavo. V mínometnom bombardovaní bolo zničených sedem domov a zomrelo v nich štrnásť obyvateľov. Hrhov nakoniec oslobodila rumunská armáda dňa 17. 1. 1945.
Jednotné roľnícke družstvo tu založili v roku 1952 v rozmedzí rokov 1950 až 1953 tu vybudovali aj dva rybníky. Obec sa venovala popri poľnohospodárstve a vinárstve aj rybnému hospodárstvu.
Genéza názvu obce
1263 – Gurgeu
1345 – Gergew
1920 – Hrbov
1927 – Hrhov
Súčasnosť
Hrhov má dlhodobo vyše 1 200 obyvateľov. Niekdajšia vinárska tradícia, ktorá siaha až do stredoveku, sa zredukovala na malopestovateľov viniča, avšak vinice sa stále tiahnu južným pásom priľahlej planiny a nie je tu žiaden problém zakúpiť od miestnych obyvateľov víno. Z pestovaných odrôd dominuje rizling.
V obci sa nachádzajú dva kostoly zo 14. a 18. storočia, starý mlyn a vodopád. Ako pamiatka na oslobodzovacie boje, ktoré sa v Rakúsko-Uhorsku odohrávali v roku 1848 sa tu nachádza a je udržiavaný hrob bojovníka. V Hrhove kedysi žila pomerne veľká židovská komunita, ktorá bola do koncentračných táborov deportovaná v roku 1943. Stále je tu však židovský cintorín.
Hrhov má dobrú strategickú polohu v rámci návštevnosti Slovenského krasu a Turnianskej vínnej cesty.
Kontakt
Obecný úrad
049 44 Hrhov
telefón: 058/ 788 36 70
e-mail: obechrhov@kidrv.sk
web: www.hrhov.sk