Obec Hrušov sa nachádza v okrese Rožňava v Košickom samosprávnom kraji 58 kilometrov západne od krajského mesta Košice pri ceste I. triedy č. E 58 / E 571 s odbočením v Jablonove nad Turňou. Od okresného mesta Rožňava je vzdialená 21 km. Leží na v západnej časti Turnianskej kotliny na okraji územia Národného parku Slovenský kras v časti Silická planina na Turnianskej vínnej ceste. Severozápadne od obce sa nachádza horské sedlo Soroška. V strede obce je nadmorská výška 241 metrov, v 1 678 hektárovom katastri sa nadmorská výška pohybuje od 212 do 577 metrov.
História
Počiatky vzniku obce Hrušov nie sú jednoznačné. Niektoré zdroje udávajú rok 1234, čo je obdobie vlády Arpádovcov v Uhorsku, iné rok 1285, keď bolo územie, na ktorom sa nachádza Hrušov, vyčlenené zo zemepanskej držby. Súpis kostolov z rokov 1332 až 1335 Hrušov neuvádza, čo však neznamená, že nemohol existovať. Znamená to iba toľko, že ak už dedina jestvovala, nenachádzal sa v nej ešte kostol. Historik Branislav Varsík, ktorý v tejto oblasti viedol systematický výskum vzniku osád, obcí a miest, udáva prvú zmienku až z roku 1430, vychádzajúc z portálneho súpisu Turnianskej stolice. Podľa súpisu sa v Hrušove nachádzalo 40 port. Porta je brána do sedliackej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V danom čase sa obce zdaňovali podľa počtu port – sedliackych usadlostí. V súčasnosti sa na jednu portu počíta minimálne sedem ľudí (rodina a sedliakove služobníctvo), takže v roku 1430 žilo v Hrušove minimálne 280 obyvateľov. Na tieto časy to bola veľká dedina, ktorá dozaista existovala už dlhý čas.
V uvedenom roku 1430 patrila časť dediny s 20 portami Imrichovi – synovi vojvodu Imricha Bebeka a 20 port Petrovi – synovi palatína Detricha Bebeka. Všetci pochádzali z plešiveckej vetvy rodu Bebek a okrem Hrušova im prináležala aj susedná obec Jablonov nad Turňou.
I keď dva kostoly v obci pochádzajú zo 14. storočia (teda pravdepodobne vybudované po roku 1335), zápis o existencii kostola poznáme až z roku 1561, keď dedina stále patrila plešiveckým Bebekovcom. Zápis uvádza, že všetci obyvatelia sa hlásia k luteránskej viere a v Hrušove pôsobil presbyter Peter.
V roku 1578 už obec patrila k kráľovskému hradu Szádvár. Súpis obyvateľov vykazuje, že mali prevažne maďarské mená.
V roku 1720 v Hrušove žili 3 zemania, 10 poddaných a 4 slobodní obyvatelia. Pokles počtu obyvateľov nie je výnimočný, pretože kurucké protihabsburské povstania a následná morová rana začiatkom 18. storočia spôsobili, že veľa dedín úplne vyhynulo. Mnohé zanikli, niektoré sa osídlili nanovo s novým obyvateľstvom. Podľa údajov z roku 1773 sa tu hovorilo prevažne maďarsky. Najbohatšie rody so sídlom v obci boli Andráši (Andrássy), Luko (Lükő), Deák, Santari (Szántary), Nebesti a Die.
Obec sa aktívne zapojila do revolúcie národov v roku 1848, kde sa odohrali boje aj na blízkej Soroške. Prvá svetová vojna sa dediny nedotkla, na jej frontoch však padlo 8 mužov z Hrušova.
Opis poľnohospodárstva obce z prelomu 19. a 20. storočia vykresľuje dedinu ako vinársku, ale najmä ovocinársku oblasť. Miestni obyvatelia sa nesnažili predávať úrodu ihneď po zbere, keď bola najlacnejšia, ale skladovali jablká na slame v podzemných pivniciach. K tradícii patrilo, že okrem hroznového vína sa tu robilo aj jablčné. Nie na predaj, bola to skôr len dedinská špecialita. Jablká dávali kvasiť spoločne akoby spôsobom dedinského rituálu a urobili ročne 100 až 200 litrov jablčného vína.
Okrem vína, ktoré bolo obchodným artiklom, vyrábali aj tzv. „vínny druhák“, čo bol nápoj dennej potreby proti smädu. Naliali vodu na šupky už vylisovaného hrozna, nechali vylúhovať a zo toho sa robilo ľahké slabé víno, čo sa pilo aj v lete na poliach pri žatve miesto vody. Miestny to volali „lőre“. Hrušovčanov nazývali občania okolitých obcí „Lőrések“
Tradíciu tu mala aj výroba pálenky. V obci ponúkali „szilvórium“ – pálenku z červenej slivky a „somórium“ – pálenku z drienok. Okrem tradičného lekváru z bystrických sliviek sa tu na predaj často varil aj lekvár z červených sliviek.
Pokiaľ ide o hrušky, tých pestovali viacero druhov a delili ich podľa obdobia zberu, takže sa tu zbieralo už koncom leta, v skorej jeseni, neskorej jeseni a zimné začiatkom zimy. Keďže každý druh zbierali v inom čase, mali ich v ponuke na predaj dlhodobo.
Do vzniku Československa mali v Hrušove majetky viaceré vplyvné rody, medzi inými aj Andrášiovci (Andrássy); bola to pre ne hlavne oblasť viníc s kvalitným vínom. Najväčším vlastníkom tu bol pred zánikom Rakúsko-Uhorska rod Esterházi (Esterházy).
Od novembra 1938 do konca II. svetovej bola obec pričlenená k Maďarsku. Vojna tu skončila v decembri 1944 a počas niekoľkotýždňových bojov o Sorošku Hrušov oslobodila rumunská armáda. Zdroje uvádzajú, že na Soroške padlo 800 Rumunov na jednej strane a 80 Maďarov a 20 Nemcov na strane druhej.
Od roku 1952 sa tu pestovalo v „spoločnom družstevnom vlastníctve“ hrozno pre Vinárske závody v Moldave nad Bodvou.
Genéza názvu obce
Slovenský názov Hrušov sa objavuje až v roku 1903. Základom pre maďarský názov Körtvélyes je slovo körte, čiže hruška a meno obce je možné označiť ako „miesto bohaté na hrušky“
1430 – Kerthueles
1561 – Kerthweles, Kerthwelyes
1578 – Keortwelyes
1773 – Kűrtvélyes
1808, 1851 – Körtvélyes
1903 – maďarsky: Körtvélyes, slovensky: Hrušov
1919 – Hrušov
Súčasnosť
Hrušov má približne 350 obyvateľov. Tvorí jeden z najvýhodnejších turistických prístupov do Národného parku Slovenský kras – zelenou turistickou značkou cez Zajačiu bránu na Silickú planinu. V katastri obce sú rozsiahle vinice s možnosťou zakúpenia vín od malopestovateľov.
Z historických pamiatok sa tu nachádza gotický kostolík sv. Anny a gotický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Okrem Silickej planiny sú z prírodného a turistického hľadiska zaujímavé aj Hrušovské rybníky, Národná prírodná rezervácia Hrušovská lesostep a Hrušovská jaskyňa.
V obci je aj múzeum s etnografickými zbierkami, ďalšia etnografická trvalá výstava je v dome kultúry oproti obecnému úradu.
Kontakt
Kontakty:
Sídlo: Obec Hrušov č. 5, 049 43 p. Jablonov
Tel.: 058 796 15 22
Fax: 058 788 17 39
E- mail: obexhrui(at)mail.t-com.sk
internetové stránky: www.hrusov.ocu.sk